Na všetko čo hľadíme,spracovávame pohľadom vlastnej mysle

Naša myseľ je tou, ktorá vníma prijímané skutočnosti. Naša myseľ je tou, ktorá hodnotí a spracováva prijímané skutočnosti. Naša myseľ je tou, ktorá dokáže meniť realitu na svoj obraz. Na všetko, čo hľadíme, hľadíme cez pohľad svojej mysle, pretkaný životnými skúsenosťami, vnútorným nastavením našej osobnosti, či momentálnym emočným rozpoložením. Na všetko, čo naša myseľ hľadí, máme možnosť prijímať a spracovávať rôznymi spôsobmi. Spôsobmi, ktoré si vytvoríme, naučíme sa im, alebo si vymyslíme také, ktoré budú vyhovovať práve nám, v aktuálnej situácii.

Je prirodzené, aby sme si situácie spôsobom svojho myslenia zjednodušovali, nie komplikovali.

K zjednodušeniu vnímania a spracovávania akejkoľvek situácie nám stačí, ak nebudeme rozmazávať, rozpitvávať a donekonečna premýšľať nad nepríjemnosťou situácie. Pretože čím dlhšie bude naša myseľ ponorená v nepríjemných myšlienkach, tým dokonalejšie nás budú nejpríjmné myšlienky trýzniť. Naozaj stačí, ak prepneme mód svojho myslenia z emocionálne ťažkých myšlienok na odľahčené, príjemnejšie, pozitívne, s novou nádejou a vierou do ďalších chvíľ.

Netreba byť idealistom, treba stáť nohami pevne na zemi, racionálne vyhodnotiť a prijať danú situáciu.

Myseľ každého z nás je absolútne odlišná, pretože každý z nás sme počas života prežili odlišné životy. Máme rozdielne skúsenosti a reakcie. Sme iní, ináč premýšľame, rozdielne pracujeme s informáciami, odlišne spájame vzájomné skutočnosti. Myseľ každého z nás je neporovnateľná, preto je práca s myslením vysoko individuálna. Na každého z nás platí niečo iné, v konečnom dôsledku však spejeme k rovnakému. Snažíme sa cítiť príjemne, netrápiť sa, napredovať a byť vo svojom živote spokojní. Zmysel nášho života je však odlišný a cesta k vyšším cieľom je individuálna.

Na všetko čo hľadíme, spracovávame pohľadom vlastnej mysle.

Sto očí hľadí na tú istú situáciu a sto tých istých myslí ju vníma a vyhodnotí rozdielne. Nemusíme pochopiť všetky mysle sveta, pretože sa nám to aj tak nikdy nepodarí. Mali by sme dobre porozumieť tej svojej, vedieť sa v sebe orientovať, poznať, čo nás rozruší, vyvedie z rovnováhy, zneistí, či vyvolá v nás strach. Mali by sme sa orientovať vo svojich pocitoch a vždy, keď sa cítime neisto, rozpačito a ustráchane, mali by sme si vedieť odpovedať, prečo sa tak cítime. Za každý nejasný a hmlistý pocit, by sme mali vedieť dosadiť racionálnu odpoveď. Nie fiktívnu, nejasnú, ale konkrétne pomenovanú . Práve pomenovaním všetkého, čo nás trápi, ničí, zneisťuje sa môžeme posunúť k riešeniu konkrétnosti.

Ak o niečom nevieme, nič s tým neurobíme.

Pracujte na neustálom zdokonaľovaní a spríjemňovaní si pohľadu vlastnej mysle. Ak sa chcete cítiť príjemne aj v náročných a menej príjemných situáciách, vedome pracujte so svojim myslením. Nenechajte svoju myseľ v ťažkých chvíľach len tak, dezorientovanú. Uchopte ju svojim vedomím a hrajte sa s ňou. Vymyslite si nové pravidlá hry so svojou mysľou a skúšajte ich využívať práve v tých najťažších chvíľach a pozorujte, ako myseľ robí všetko, čo jej prikážete.

Autor: Silvia Vallová Macháčková, Bohatstvo Mysle
Zdroj: bohatstvomysle

Sdíleno s laskavým svolením autora