CESTA K LÁSKE

„Kto chce pochopiť podstatu vesmíru, mal by venovať pozornosť energii, jej frekvencii a vibráciám.“  (Nikola Tesla)

Od nepamäti je láska témou TÉM. Pozornosť jej venujú mnohí, mám odvahu si myslieť, že aj duchovní zástupcovia prejavujú o ňu záujem. Nazvali ju božia láska.

Mnohí si myslia, že láska je pocit alebo cit, omyl. Jej prítomnosť nám dovolí prežívať silné pocity. Je málo tých, pre ktorých je prioritou číslo jedna. Tých, čo skúmajú seba, hľadajú korene z ktorých by vzklíčila perla ľudstva, láska.

Dobrý záhradník vie čo potrebuje ruža, aby oslovila vôňou aj krásou jeho dušu. Stará sa o ňu, chráni pred škodcami, pozná rastliny, tie mu s tým pomôžu. Než rozkvitne a zavonia, prejde nejaký čas.

Od prírody, jej živých obyvateľov, sa odlišujeme darom, nazvali sme ho rozum. Návod na použitie nám nepriložili, nechali to na našu slobodnú vôľu. Pri hre s myšlienkami zabúdame na podstatu vlastnej existencie.

Naši potomkovia nám to pripomínajú, vedia, že svojim príchodom na zem, vždy o niečo zvýšia vibrácie životnej energie svojho okolia My to veľmi nevnímame,  myseľ je prekážkou, pokiaľ je našim pánom. Mala nám byť sluhom.

Koho prioritou je láska, tomu ponúkam niečo na zamyslenie. Nie je to recept na lásku, sú to orientačné tabule pri ceste, po ktorej raz prejde každý sám, bez radcov a pomocníkov. Bez obáv a strachu, s dôverou  a pokorou.

Náhoda

Náhoda vo vesmíre ani v našom živote nikdy nepôsobila ani nepôsobí. Človek ňou pomenoval situácie, ktoré nepochopil. Všetko, čo sa deje náhodou, má zmysel aj keď tomu spočiatku nerozumieme. Ak správne použijeme náš dar, rozum, pochopíme pointu náhody. Je kľúčom od prvých dverí k láske.

Úprimnosť

Kto z nás vie čo je úprimnosť v plnom rozsahu? Pochopiť kúzlo tohto slova vyžaduje od každého naplniť jeho formu vlastným obsahom. Bez prežitia a získania skúsenosti to nejde. Najťažšie je byť úprimný sám k sebe, uvedomiť si to, prijať a niečo na tom pochopiť aj zmeniť.

Zákony

Ak úprimnosť rozkvitne, bude mať aj plody. Jej plodom je pochopenie zákona príčiny a následku. Jediný riadi spravodlivosť univerza. Čo dáš, dostaneš, čo sadíš, budeš žať. Myseľ nevie čo sme zasiali,  to sa dozvieme po žatve.  Rozum nestačí na posúdenie toho čo je dobré a čo už nie. Vesmír sa neriadi našimi predstavami o tom čo je správne. On má svoje hodnoty, aké nám zatiaľ unikajú.

Dôvera

Riadiť sa nepísaným zákonom, znamená životu absolútne dôverovať. Dôvera je strom, rastie z jedného semiačka a časom človeka prerastie.

Kto pochopil posolstvo náhody, spoznal čo je úprimnosť, žije v súlade so zákonom univerza, nemá obavy, nepozná strach. To je iná kvalita života, objavujeme to zabudnuté, seba a svoje poslanie tu na zemi. 

Odvaha

Kde je absolútna dôvera, tam nie je strach. Tam svoje krídla vystiera odvaha. Strach sa stal nepotrebný, miesto neho pribudne opatrnosť a ochota niesť za všetko zodpovednosť. Tu nie sú už pochybnosti, iba nové možnosti. V myslení, cítení aj v činoch sa posúvajú hranice k slobode.

Sloboda

Kde je odvaha, myseľ je spoľahlivým sluhom. Pánom sú pocity, tie sú vždy pravdivé. Nie sme závislí na názoroch druhých ani svojich. Tu kdesi rastie spokojnosť za každého počasia. Nikoho nekritizujeme, nesúdime, ani seba. Učíme sa byť pozorovateľmi diania. Nezasahovať, ani ak ide o život, je často nad sily záujemcu o lásku. Náročný stupeň, vysoko inteligentne, diplomaticky testovaný vlastnou pýchou.

Pokora

Bez pokory sa nedá vstúpiť do 13. komnaty. Čo je pokora ešte presne nevieme. Určite to nie je poslušnosť ani vzdanie sa vlastného postoja či názoru, či podriadenie. Pokora je stupeň uvedomenia si existencie čohosi, čo presahuje ľudské chápanie na úrovni akej sa nachádzame.

Je to uzretie nových dimenzií. Ocenenie aj vďaka za možnosť precítiť to neprejavené v sebe, druhých, prírode aj v celom vesmíre. Pokora dovoľuje vnímať svet ako jeden neopísateľný nádherný zázrak. Je to prijatie  dokonalosti, ktorej sme súčasťou.

Toto je sedem krokov k láske, slobodnej existencii vedomého života. Raj na zemi, kráľovstvo nebeské, denne sa ponúkajú. Nič viac netreba, úroveň lásky obsahuje v sebe všetko, nič jej nechýba. Koľko energie venujeme zábavkám aké vymýšľa myseľ? Koľko času pozorovaním nezmyselných myšlienok?

Kedy pochopíme, že všetko nám bude dané, ak naladíme srdce na vyššie vibrácie? Ruku na srdce, kto už pochopil skutočnú cenu lásky? Kto iba o nej rozpráva, kto aj žije v súlade s jej vibráciami? Kto si myslí, že cíti lásku, žije v sebaklame. Mne sa zdá primálo aby láska bola iba pocit alebo cit.

Je to stav nášho bytia, jeho najvyššia kvalita, vysoké vibrácie životnej energie, jedným slovom samotný život. Prečo je tak málo tých, čo jej venujú celú svoju pozornosť? Čo cennejšie sme objavili? Dajte svetu vedieť, možno nás to posunie ku kvalite nad úroveň lásky.

myseľ+ duša = múdrosť + láska = jednota = MY

Tma zmizne sama, ak vstúpi svetlo, nemusí zápasiť!

Autor: Eva Juvami